Predvianočná polárna žiara vo Vysokých Tatrách

Práve sa končiaci rok 2015 bol v tomto ohľade veľmi prajný. Pozorovateľom z Česka a Slovenska sa naskytla príležitosť pozorovať polárnu žiaru v noci zo 17./18. marca, z 22./23. júna a 7./8. septembra. Poveternostné podmienky nie vždy priali, svetlou výnimkou bol marcový úkaz. S veľkou pravdepodobnosťou sa polárna žiara vyskytla v strednej Európe aj 7./8. októbra (Nemecko, Rakúsko, Poľsko, na Slovensku zamračené, boli sme však s priateľmi v pohotovosti), 4./5. novembra (pozorovania v Nemecku) a 14./15. decembra (pred polnocou Nemecko, Rakúsko).

Moja životná cesta za polárnou žiarou

Mám spomienky z detstva, mama často spomínala zimu začiatkom roka 1938, keď videla polárnu žiaru nad Blaumontom v Spišskej Novej Vsi. Záznam o jej viditeľnosti som našiel aj v knihe mapujúcej históriu môjho rodného mesta pod Vysokými Tatrami. Bola viditeľná 25. januára 1938, v roku smutných udalostí, keď sa rozpadla prvá Československá republika a Európa sa ocitla na prahu vojny. Mama tento úkaz rada spomínala aj kvôli tomu, že o dvanásť rokov neskôr som sa takmer na deň presne narodil.

V minulosti sa mi polárna žiara vytrvalo vyhýbala. Asi najbližšie som ju mal v dosahu 17. marca 2013, keď som vybehol fotografovať kométu C/2011 L4 Panstarrs s tatranskými štítmi. V poľských Bieszczadách pri hraniciach so Slovenskom ju v tú noc vyfototografovali Agnieszka i Włodek Bilińscy. Neostal som pod Tatrami na noc a vrátil som sa do Bratislavy.

Hoci sa venujem fotografovaniu hviezdnej oblohy vyše pol storočia, na svoju prvú polárnu žiaru som musel čakať do 17. marca 2015. Hrou osudu som sa v tom čase ocitol na Islande na workshope o fotografovaní polárnej žiary organizovanom britskou spoločnosťou TatraPhotography. Bývali sme v pohyblivom hoteli pri ľadovcovej lagúne Jökulsarlón. Priatelia z vlasti mi poslali esemesku, že na Slovensku je viditeľná polárna žiara. Našťastie sa ešte pred polnocou aj na našom mieste vyjasnilo a tak som sa tešil z prvých snímok polárnej žiary v živote. Tútorom podujatia bol známy britský krajinkársky fotograf Mark Bauer, ktorý účastníkom opakoval, aby nepodcenili dĺžku expozície a snímky nepodexponovali.

Po návrate z Islandu vo mne opäť ožil zámer vyfotografovať polárnu žiaru v rodnom kraji a začal som sledovať merania z magnetometra v meste Kiel a ďalšie dôležité webové stránky. Viac ráz som na jar a v lete vycestoval pod Tatry a do okolia Spišského hradu, keď index Kp atakoval hranicu 6-7 no auróry som sa nedočkal. Pri letnoslnovratovej polárnej žiare z 22./23. júna mi chýbala rýchla akcieschopnosť. Na juhovýchodnom Slovensku bola napriek meteorologickej predpovedi jasná noc. Polárna žiara bola veľmi jasná a pretrvala takmer celú noc. Videl som neskôr krásne snímky priateľa Attilu Munzlingera, ktorý ju pozoroval v rumunskom Sedmohradsku (Gheorgeni, zem. šírka 46,7°). U nás v Bratislave bolo zamračené, no cez príkrov cirrostratovej oblačnosti presvitala polárna žiara. Rovnakú skúsenosť mal Petr Horálek pri Sečskej priehrade. Slabú polárnu žiaru som vyfotografoval v noci zo 7./8. septembra 2015 z balkóna nášho nového domu pri malokarpatskom vinohradníckom mestečku Modra.

Polárna žiara 20./21. decembra nad Vysokými Tatrami

Webová stránka SpaceWeatherLive vydala 19. decembra 2015 alert na polárnu žiaru spôsobenú silným prúdením slnečného vetra a erupcie C6,6. Ako vždy, sledoval som vývoj aj keď nič nenaznačovalo, že by mohol index Kp dosiahnuť hodnotu, aby sa dala vidieť polárna žiara v našich končinách. Editoval som preklad novej knihy na iMacu a počúval som na rozhlasovej stanici Devín priamy prenos z Metropolitan Opery v New Yorku. Dávali operu Gioachino Rossiniho La donna del Lago (Jazerná pani). Moderátor pri čítaní výťahu z libreta spomenul áriu, v ktorej škótsky kráľ Uberto (alias kráľ Jakub V.) vyznáva lásku k Elene (Jazerná pani) práve vo chvíli, keď sa nad jazerom rozsvietila polárna žiara...

Táto symbolika ma naštartovala a oduševnene som sledoval vývoj v geomagnetickom poli. Prvé maximum nastalo v dopoludňajších hodinách 20. decembra (Kp6) a na severoamerickom kontinente na mnohých miestach pozorovali polárnu žiaru. Kto by povedal, že zvýšená aktivita bude mať pokračovanie, predikcie hodnoty indexu Kp boli nízke. Už pár dní som sa chystal do Tatier na tradičné predvianočné fotenie, cestu som však z rôznych dôvodov neustále odkladal. Keď som za súmraku 20. decembra uvidel hodnoty z magnetometra v nemeckom meste Kiel, znepokojilo ma to. Začal som sa zmierovať s tým, že som zrejme opäť prepásol príležitosť. Správa od Petra Horálka, krátko po 19. hodine, mi vnukla myšlienku sadnúť do auta a vybrať sa do Tatier, ktoré boli nad vrstvou inverznej oblačnosti. Odoslal som ešte správy priateľom v horách, aby nepremeškali šancu. Priateľ Vladimír Šifra z Kvetnice, známy aj čitateľom astro.cz so svojimi nádhernými časozbernými videami, sa vybral na Tatranskú Štrbu.

Po chvíli váhania rýchlo kontrolujem fotobatoh a o pol deviatej večer vyrážam autom proti noci na vyše tristokilometrovú púť od Tatier. Radšej ani nesledujem vývoj geomagnetickej aktivity. Iba Petrovi posielam o desiatej informáciu, že som pred Zvolenom. Tu je úryvok z našej konverzácie. Petr: „No, prešvihol si asi maximum... bolo kp cez 8, teraz to už ide dole…“ Odpovedám: „Ešte sa to môže prebudiť.“ Petr po štvrťhodine: „Želám Ti, aby áno… Aktualizácia ide s predpoveďou hore… O 40 minút má byť Kp8…“ To ma povzbudilo. Vladimír Šifra ma informuje, že po desiatej vyfotil slabučkú polárnu žiaru od Štrbského rybníka, no upozorňuje, že rýchlo padá hmla a odchádza domov. Pätnásť minút pred polnocou som na vrchole Čertovice a robím skúšobné snímky s panorámou Západných Tatier. Nijaká zvláštna aktivita, ale slabý náznak ružového prelivu nad horami na snímkach vo mne posilňuje nádej.

Sedemnásť minút po polnoci už stojím na osvedčenom „fotospote“ z liptovskej strany pri Tatranskej Štrbe. V mesačnom svite pôsobí krajina ospalo a tatranské štíty sa ticho týčia k nebesám. Už o minútu fotografujem severný obzor. Zrejme s veľkou dávkou imaginácie opäť vnímam na fotkách slabý ružovkastý závoj, takmer na hranici viditeľnosti, pochybujem, že je skutočný. Nastáva chvíľa pravdy, rýchly pohľad na web, čo ukazuje magnetometer v meste Kiel. Hodnota indexu Kp dosahuje 7,67 a stúpa, čo je veľmi povzbudivé. Pozorne sledujem severný obzor a každú minútu exponujem približne desaťsekundovú snímku. Nič sa nedeje, iba v diaľke počuť nočný vlak a zavýjanie vlkov.

Po chvíli zbadám, že sa mimo zorné pole fotoaparátu (objektív s ohniskom 50 mm), začína v azimute cca 330° vynárať spoza horizontu svetelný oblúk, ktorý sa rýchlo zjasňuje. Testovacie snímky potvrdzujú, je to polárna žiara. Opäť pohľad na web, index Kp sa blíži k hodnote 8 a aj v Kieli vidno auróru. Úžasné! V priebehu pár minút intenzita svetelného stĺpa rastie, pridáva sa ešte jeden a aurorálna aktivita sa rozširuje na východ. Už je zreteľne viditeľná aj nad štítmi Tatier. Krátko po pol jednej posielam Petrovi správu: „Polárna žiara nad Kriváňom.“ A neskôr dodávam: „To je neskutočné, dokonca vidno očami farbu, škoda, že sadá hmla.“

O trištvrte na jednu sa valia od východu chuchvalce hmly, končiare Tatier presvitajú ako cez mliečne sklo, polárnu žiaru naďalej vidno. Žeby koniec pozorovania? Už sa rozhliadam po novej pozícii, uvažujem sa presunúť na starú cestu Štrba – Važec, vinúcu sa úbočím na druhej strane údolia, ktorá je približne sto metrov vyššie. Do desiatich minút však hmla definitívne mizne a ostáva jasno až do svitania. Pokračujem vo fotení a vytešujem sa z tanca polárnej žiary nad Tatrami. Hodinu po polnoci siaha od Kriváňa po Solisko nad Štrbským Plesom, na západe od Kriváňa svetielkuje obloha jemným žltozeleným nádychom (možno airglow). Intenzita kolíše, no farby sú zreteľné. Nie je príliš jasná, skôr by som ju označil číslom 2,5 z päťčíselnej škály.

V čase 1:10 -1:16 ráno dosahuje intenzita a plocha polárnej žiary maximum. Zelenkasté pole je v týchto chvíľach aj na východe nad Rysmi. O pol druhej pridávam post na Facebook a som príjemne prekvapený, koľko ľudí je ešte hore. Katarína, Slovenka žijúca na Islande, napísala: „Wow, tak to už áno... tu sa pretrháva oblačnosť ale žiara žiadna aj napriek stále priaznivým podmienkam podľa grafov. Páči sa mi vaša oddanosť pre výnimočnú udalosť. Pozdravujem z Islandu...“

Krátko na to, sa začína oblúk polárnej žiary zužovať a opäť sťahovať na severozápad a desať minút po pol druhej sa stráca vo svetelnom smogu nad Poľskom. Na rovnakom mieste, kde sa pred hodinou a štvrť zjavil. Slabučký ružovkastý nádych ešte ostáva medzi Kriváňom a Rysmi, no o druhej hodine niet po auróre ani stopy. Exponujem ďalej, medzitým zapadol Mesiac a obloha je stále farebná. Som v nadmorskej výške okolo 900 metrov a na snímkach vidno airglow. Údaje magnetometra potvrdzujú pokles indexu Kp pod 6.

Mám úžasnú radosť: splnil sa mi sen, vyfotografoval som polárnu žiaru nad Tatrami, v mojom rodnom kraji!

Po návrate domov v pondelok večer študujem dostupné materiály o tejto polárnej žiare na webe. Potešilo ma, že ju pozorovali aj v Česku. Polárna žiara z noci z 20./21. decembra 2015 mala niekoľko vrcholov. Záznamy z webovej kamery v talianskych Dolomitoch pri stredisku Kronplatz - Bruneck (zemepisná šírka 46,8°) ukazujú polárnu žiaru už o 17:40 SEČ. Posledný záznam polárnej žiary odtiaľ je o 1:40 SEČ, čo korešponduje aj s mojím pozorovaním v Tatrách.

Počet pozorovaní polárnej žiary rastie

Na základe tohtoročných skúseností z pozorovania polárnych žiar konštatujem, že pri vhodných poveternostných podmienkach môžeme zachytiť fotograficky tento úkaz už pri hodnote indexu Kp 6,33 (viď. polárna žiara 7./8. septembra 2015 pri Modre a v severných Čechách). Kvalitné senzory digitálnych fotoaparátov dokážu v našich zemepisných šírkach zaznamenať oveľa vyšší počet polárnych žiar než ešte v nedávnej minulosti. Pozorovatelia môžu online sledovať geomagnetickú aktivitu a vystihnúť správny moment, keď je auróra viditeľná. Verím, že máme sa na čo tešiť a Slnko nám pripraví čoskoro ďalšie prekvapenie. Možno už v čase jarnej rovnodennosti 2016...

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] O polární záři 25. ledna 1938
[2] Březnová polární záře roku 2015 v Beskydech
[3] Německý archiv polárních září
[4] Fotogalerie: Předvánoční polární záře z hor
[5] Fotogalerie: Barvitá polární záře 17. března 2015
[6] Neštěstí ve hře, štěstí v lásce... článek Petra Horálka o březnové záři