Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  ČAM za únor 2018: Tesla mezi hvězdami

ČAM za únor 2018: Tesla mezi hvězdami

Martin Mašek
Autor: Martin Mašek

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2018 obdržel snímek „Tesla mezi hvězdami“, jehož autorem je Martin Mašek Je piatkový večer 6. februára 2018. Mnoho fanúšikov astronómie a kozmonautiky u nás však nie je pod hviezdnou oblohou, ale s napätím čaká pri monitoroch na priamy prenos dlho očakávaného premiérového štartu rakety Falcon Heavy súkromnej spoločnosti SpaceX Elona Muska. Falcon Heavy je totiž najsilnejším nosičom súčasnosti, výkonnejší bol len legendárny americký Saturn V či ruská Energija.

 

Na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, na rampe 39A, sa v popoludňajšom slnku týči do výšky 70 m najsilnejšia raketa súčasnosti pripomínajúca tri obrovské cigary. Prostredný najvyšší stupeň nosnej rakety v sebe skrýva prekvapenie...Tisícky prítomných čaká na štart, ten sa však pre silný vietor odkladá. O 15:45 miestneho (21:45 stredoeurópskeho) času sa však rozburáca všetkých 27 spodných raketových motorov Merlin 1D a biely gigant sa pomaly dvíha k oblohe. Po troch minútach sú odhodené bočné stupne, ktoré 10 minút po štarte za potlesku automaticky pristávajú na Myse Canaveral, centrálny len tesne minie plošinu v mori asi 400 km od pobrežia.

Skúšobné lety mávajú hmotnostnú záťaž z betónu či ocele, cenný náklad družice by bol rizikom. To sa však vizionárovi Muskovi zdalo nudné a tak sa rozhodol do nákladového priestoru umiestniť svoj červený elektromobil Tesla Roadster aj so Starmanom, figurínou kozmonauta. Aj keď je Musk známy optimista, mal isté pochybnosti, a tak na prístrojovej doske automobilu pred „kozmonautom“ bol nápis "Don't Panic!" (Neprepadajte panike!") z kultovej knihy Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca po Galaxii. Posledný stupeň aj s kabrioletom bol však úspešne navedený na plánovanú dráhu, ktorej afélium je až za dráhou Marsu.

Tu sa prvá, verejnosti všeobecne známa, časť tohto mimoriadneho míľnika kozmonautiky končí. Horný stupeň aj s autom je už na obežnej dráhe, jeden z Muskových snov je splnený.

Štyri dni po štarte však na Teslu, stále umiestnenú na poslednom stupni rakety Falcon Heavy, zamieril robotický ďalekohľad FRAM (Fotometrický Robotický Atmosférický Monitor) jeho nadšený operátor Martin Mašek. FRAM je súčasťou Observatória Pierra Augera zameraného na výskum vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia nachádzajúceho sa v Argentíne. Hlavnou úlohou ďalekohľadu FRAM, ktorý prevádzkuje Fyzikálny ústav AV ČR, je meranie atmosférickej extinkcie, no venuje sa aj pozorovaniu premenných hviezd, komét či blízkozemným asteroidom na južnej oblohe. Snímkovanie Tesly bolo teda akousi čerešničkou na torte, ozvláštnením štandardného vedeckého pozorovacieho programu. 10. 2. 2018, v čase snímkovania, bola Tesla v južnej časti súhvezdia Hydra vo vzdialenosti 1 056 400 km od Zeme. Jasnosť objektu sa menila v intervale 16,9 – 17,9 magnitúd a z podrobnej analýzy svetelnej krivky sa Martinovi Maškovi podarilo určiť aj presnú periódu zmien jasnosti spôsobenú rotáciou na 4 minúty 45 sekúnd. V tomto prípade sa však nejedná len o pekný pozorovateľský úlovok a potešenie. Presné astrometrické merania boli zaslané do Minor Planet Center, kde prijímajú aj pozorovania vzdialených satelitov a ktoré sú využívané na spresňovanie ich dráhy v Slnečnej sústave.

Keď sa vo februárovom kole České astrofotografie měsíce objavila snímka „Tesla mezi hvězdami“ bola milým prekvapením, objektom, ktorý sme tu zatiaľ nemali. Zvlášť však zaujala animácia s výraznou zmenou jasnosti (https://vimeo.com/255171966). Keď si uvedomíme, čo je tá pohybujúca sa čierna bodka medzi hviezdami, pocítime príjemné vzrušenie a zimomriavky. Je to ďalší krásny Martinov úlovok, je to inšpirácia a povzbudenie aj pre ďalších astrofotografov. Viac o Martinovi Maškovi, tomto skvelom pozorovateľovi, ako aj o ďalekohľade FRAM je v rozhovore na stránke http://www.skaw.sk/rozhovor-martin-masek.html.

Autorovi ďakujeme za invenčnú fotografiu, za krásny zážitok, ktorým sme si pripomenuli jeden z míľnikov kozmonautiky a prajeme mu ešte veľa úspechov pri jeho odborných aj popularizačných aktivitách!

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Los Leones, poblíž Malargüe, Observatoř Pierra Augera, Argentina

Datum pořízení: 10.2. 2018

Optika: FRAM 30 cm SCT f/10

Montáž: Paramount ME

Snímač: CCD MII G2-1600

Popis:

Na animaci sestavené z 50 snímků (50 × 60 sekund) je vidět pohybující se bod - Tesla Roadster, který je připevněn k hornímu stupni rakety Falcon Heavy (start z Floridy 6. 2. 2018). Lze si povšimnout jak se mění jasnost tělesa v důsledku rotace. Snímky byly pořízeny robotickým dalekohledem FRAM (Fotometrický Robotický Atmosferický Monitor) jehož hlavním úkolem je sledovat stav zemské atmosféry nad Observatoří Pierra Augera, dalekohled je provozován Fyzikálním ústavem AV ČR v. v. i. Video je dostupné na Vimeu: https://vimeo.com/255171966

 

Zpracování:

Fits snímky byly zkalibrovány o masterdark a masterflat, zarovnání jednotlivých snímků na hvězdy, ořez snímků, převod do JPG, v programu VirtualDub vytvoření videa.

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Tiskové zprávy České astronomické společnosti
[2] Česká astrofotografie měsíce - vítězné snímky
[3] Rozhovor s Martinem Maškem



O autorovi

Pavol Rapavý

Pavol Rapavý

RNDr. Pavol Rapavý (*1955, Prešov) je slovenský popularizátor astronomie a ředitel Hvězdárny v Rimavské Sobotě. Mimo aktivity související s hvězdárnou se věnuje astrofotografii a je členem poroty a nositelem čestného uznání České astrofotografie měsíce. Neposledně také svou činnost zaměřuje na iniciativy spojené s regulací světelného znečištění, a to jak přednáškovou činností, tak pomocí při zakládání oblastí tmavé oblohy na Slovensku. Jako vedoucí sekretariátu Slovenského Zväzu Astronómov se dále spolupodílí na organizaci soutěže Sviťme si na cestu... ne na hvězdy a aktivně přispívá do slovenského časopisu Kozmos.

Štítky: ČAM


51. vesmírný týden 2024

51. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 12. do 22. 12. 2024. Měsíc po úplňku je vidět v druhé polovině noci a bude koncem týdne v poslední čtvrti. Na večerní obloze září nejvýrazněji Venuše nad jihozápadem a Jupiter nad východem. Nad jihem je ještě slabší Saturn a později večer vychází Mars. Vidět jsou i slabší planety Uran a Neptun. A protože ráno je nyní jitřenkou Merkur, máme možnost vidět všechny planety. Byly vydány podrobnosti, jak přesně došlo k havárii vrtulníčku Ingenuity na Marsu. SpaceX letos láme rekordy na všech stranách. Před 40 lety započala mise sondy Vega 2, dvojice sond, které zkoumaly Venuši a Halleyovu kometu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »