Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Urzidy 2008

Urzidy 2008

urs.png
V noci z 21. na 22. decembra nastane maximum meteorického roja Ursidy.

Tohtoročné maximum by malo nastať ráno 22. decembra 7:30 UT. Tohto roku sa predpokladá zvýšená aktivita roja spojená s návratom materského telesa roja, kométy 8P/Tuttle. Urzidy sú v činnosti od 17. do 26. decembra a ich maximum nastáva na dĺžke Slnka 270°7. Poloha radiantu je α = 217° δ = 76°. Meteory tohto roja sú vo väčšine prípadov slabšie a do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou dosahujúcou len 33 km/s. Frekvencia bežne dosahuje hodnôt okolo 10 až 50 meteorov za hodinu.
Urzidy sú veľmi slabo pozorovaným meteorickým rojom severnej pologule. Za posledných 70 rokov však roj vyprodukoval dve významné nárasty aktivity. Prvý nárast frekvencie nastal v roku 1945 a druhý v roku 1986. Podobne aj v rokoch 1988, 1994, 2000 a 2006 boli zaznamenané vyššie frekvencie ako je tomu u tohto roja zvykom. V uvedených rokoch bola totiž frekvencia vyššia ako 30 meteorov za hodinu, pričom tento nárast trval dve hodiny a viac. Je možné, že sa zvýšená aktivita Urzíd vyskytuje oveľa častejšie, bohužiaľ roj je veľmi málo pozorovaný. V januári tohto roku prešla perihéliom kométa 8P/Tuttle, ktorá je materským telesom roja Urzidy. Návrat kométy by nám čisto teoreticky mohol priniesť nárast aktivity Urzíd. Či to tak aj naozaj bude uvidíme až po avizovanom maxime.
Roj Urzíd bol objavený v roku 1914, pričom radiant bol potvrdený v roku 1931 a 1933. Systematický výskum tohto roja začal Dr. Antonín Bečvář v roku 1945, kedy ohlásil nečakane vysokú aktivitu meteorov vyletujúcich zo súhvezdia Malý Voz. Pozorovatelia vtedy odhadli ZHR až na 169 meteorov za hodinu. V roku 1946 odhadol A.Bečvář ZHR už iba na 11 meteorov za hodinu. Od roku 1953 do roku 1970 Urzidy pravdepodobne nikto systematicky nepozoroval, pretože z tohto obdobia neexistujú žiadne záznamy o pozorovaní Urzíd. Až v roku 1970 začali Urzidy pravidelne pozorovať pozorovatelia z British Meteor Society. V roku 1986 ohlásil 1986 Luc Gobin v Mechelene (Belgicko) nečakane vysoký počet rádiových meteorov, ktoré boli pozorované na frekvencii 66,17 MHz. Ohlásil 60 až 80 odrazov rádiových vĺn za hodinu počas 19., 20. a 21. decembra. Počet odrazov stúpol na 171 počas 23. decembra. Túto zvýšenú aktivitu potvrdili aj vizuálni pozorovatelia z celej Európy. George Spalding (riaditeľ meteorárskej sekcie British Astronomical Association) prepočítal tieto pozorovania a stanovil ZHR na 87 ± 29. Trond Erik Hillestad (Norwegian Meteor Section) oznámil, že ďalší dvaja pozorovatelia (Kai Gaarder a Lars Trygve Heen) uvideli za 4 hodiny 94 ursíd. 37 ursíd zbadali v priebehu jednej hodiny. Dátum maxima bol 22,83 december, ZHR 64±11 a priemerná magnitúda bola 1,9. Posledný krát bola zvýšená aktivita pozorovaná v roku 2006.
Pozorovanie Urzíd je veľmi dôležité, pretože roj je veľmi málo preskúmaný a slabo pozorovaný. Navyše je tohto roku možný nárast aktivity.




O autorovi



51. vesmírný týden 2024

51. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 12. do 22. 12. 2024. Měsíc po úplňku je vidět v druhé polovině noci a bude koncem týdne v poslední čtvrti. Na večerní obloze září nejvýrazněji Venuše nad jihozápadem a Jupiter nad východem. Nad jihem je ještě slabší Saturn a později večer vychází Mars. Vidět jsou i slabší planety Uran a Neptun. A protože ráno je nyní jitřenkou Merkur, máme možnost vidět všechny planety. Byly vydány podrobnosti, jak přesně došlo k havárii vrtulníčku Ingenuity na Marsu. SpaceX letos láme rekordy na všech stranách. Před 40 lety započala mise sondy Vega 2, dvojice sond, které zkoumaly Venuši a Halleyovu kometu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »