Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Pohľad na Veľké a Malé Magellanovo mračno nad ESO’s VLT observation site v Chile.
Autor: ESO/Y. Beletsky

„Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus.“ – tvrdí na adresu novej štúdie Bryan Gaensler (z University of Toronto) publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.  

Veľké a Malé Magellanovo mračno sú trpasličné galaxie viditeľné z južnej pologule. Obe galaxie obiehajú našu Mliečnu dráhu a nachádzajú sa vo vzdialenosti 160 a 200 tisíc svetelných rokov od Zeme.Astronómovia po prvýkrát detekovali magnetické pole spojené s Magellanovým mostom (Magellanic Bridge), vlákno plynu o veľkosti 75 000 svetelných rokov, ktoré sa tiahne medzi najbližšími galaktickými susedmi Mliečnej dráhy – Veľkým a Malým Magellanovým mračnom (LMC a SMC).

Jane Kaczmarek, hlavný autor štúdie, PhD. študent na School of Physics, University of Sydney, tvrdí, že hoci sa v minulosti objavili indície, že takéto magnetické pole môže existovať, nik ho doposiaľ nepozoroval. Takéto kozmické magnetické polia možno detegovať len nepriamo, a to pozorovaním rádiových signálov zo stoviek veľmi vzdialených galaxií, ktoré ležia za LMC a SMC. Pozorovania boli uskutočnené pomocou Australia Telescope Compact Array radio telescope at the Paul Wild Observatory v New South Wales v Austrálii.

Rádiové žiarenie vzdialených galaxií slúžilo ako baterky na pozadí, ktoré svietia cez Magellanov most. Magnetické pole potom zmení polarizáciu rádiového signálu. Podľa toho ako sa polarizované svetlo zmení, vieme získať informácie o magnetickom poli. Rádiový signál, podobne ako svetelná vlna, osciluje alebo vibruje v jednom smere alebo rovine. Napríklad vlny na povrchu rybníka sa pohybujú hore-dole. Keď rádiový signál prechádza magnetickým poľom, rovina sa otáča. Tento jav je známy ako Faradayova rotácia a umožňuje astronómom merať silu a polaritu alebo smer magnetického poľa.

Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii. Autor: Mike Salway
Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii.
Autor: Mike Salway

Pozorovanie magnetického poľa môže poskytnúť poznatky o tom, či sa vytvorilo zvnútra Mosta po vytvorení štruktúry, alebo bol "odtrhnutý" z trpasličích galaxií, keď interagovali a vytvorili štruktúru. Vo všeobecnosti nevieme, ako sa vytvárajú takéto obrovské magnetické polia, ani to, ako ovplyvňujú tvorbu a vývoj galaxií. Práve na to nám môžu pomôcť naši najbližší galaktickí susedia. Pochopenie úlohy akú hrajú magnetické polia pri vývoji galaxií je základnou otázkou astronómie. Táto štúdia je preto veľkým prínosom medzi poznatky, ktoré vytvárajú mapu magnetického vesmíru. „Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus." – uzatvára Bryan Gaensler z University of Toronto.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] dunlap.utoronto.ca



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Magnetické pole, Magellan


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »