Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Eta Aquaridy 2010

Eta Aquaridy 2010

dn11796-1_341.jpg
Dňa 6. 5. 2009 nastane maximum meteorického roja eta Aquaridy, ktorého materským telesom je známa kométa 1P/Halley. Meteorický roj eta Aquaridy je v činnosti od 19.4. do 28.5., pričom maximum roja nastáva každoročne okolo 5. mája. Radiant roja nájdeme v súhvezdí Vodnár, neďaleko hviezdy eta Aqr.

Poloha radiantu je α = 22 h 30 min; δ = -01°. Frekvencia roja dosahuje 85 meteorov za hodinu, pričom kolíše od 40 do 85 meteorov za hodinu. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá dosahuje až 66 km/s. Ich maximum je relatívne široké, niekedy s výskytom premenlivých vedľajších maxím. Okamih maxima sa tohto roku predpokladá na 8:00 LSEČ, teda už po východe Slnka. Radiant roja vychádza nad obzor približne 2,5 hodiny po polnoci. Tohtoročné podmienky nebudú práve ideálne, nakoľko bude na oblohe svietiť Mesiac v poslednej štvrti.

Roj je zaujímavý tým, že jeho materským telesom je hádam najznámejšia kométa - 1P/Halley. Meno získala po anglickom astronómovi Edmundovi Halleyovi, ktorý si ako prvý všimol jej periodicitu a predpovedal jej ďalší návrat. Perióda obehu kométy Halley je približne 76 rokov. Naposledy sme ju mali možnosť vidieť v roku 1986 a ďalšia príležitosť nastane až v roku 2061. Prvé záznamy o Halleyovej kométe pochádzajú už z tretieho storočia pred Kristom. Od tej doby sa z jej mnohopočetných pozorovaní zistilo niekoľko zaujímavostí. Jej obežná doba kolísala v rozmedzí 74,4 - 79,2 rokov. Najbližšie k Slnku bola roku 11 pred n.l. a v roku 66 nášho letopočtu.

Kométa pri svojej púti okolo Slnka zanecháva za sebou stopu pozostávajúcu z drobných telies nazývaných meteoroidy. Prúd týchto častíc križuje zemskú dráhu a to hneď v dvoch bodoch. Preto počas roka vidíme na oblohe dva meteorické roje s meteormi podobných vlastností. Jedným z týchto rojov sú májové eta Aquaridy a druhým októbrové Orionidy. Vzhľadom k maximálnej výške radiantu nad obzorom sú eta Aquaridy pre nás Stredoeurópanov tým menej zaujímavým rojom k pozorovaniu. Napriek tomu si však zaslúžia pozornosť, nakoľko rovnomerné štúdium oboch rojov napomáha k pochopeniu štruktúry prúdu meteoroidov a nepriamo aj mechanizmom na povrchu jadra kométy pri jej priblížení k Slnku. Pozorovať eta Aquaridy je najvýhodnejšie v ranných hodinách, a to aj niekoľko dní pred a po maxime. Radiant roja vychádza totiž až 2 hodiny po polnoci. Nakoľko roj má aj niekoľko vedľajších maxím, je vhodné ho sledovať od 3. do 10. mája, kedy zachytíme celé obdobie jeho zvýšenej aktivity.

Zdroj:
Astronomy
ČAS
Vesmír




O autorovi



51. vesmírný týden 2024

51. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 12. do 22. 12. 2024. Měsíc po úplňku je vidět v druhé polovině noci a bude koncem týdne v poslední čtvrti. Na večerní obloze září nejvýrazněji Venuše nad jihozápadem a Jupiter nad východem. Nad jihem je ještě slabší Saturn a později večer vychází Mars. Vidět jsou i slabší planety Uran a Neptun. A protože ráno je nyní jitřenkou Merkur, máme možnost vidět všechny planety. Byly vydány podrobnosti, jak přesně došlo k havárii vrtulníčku Ingenuity na Marsu. SpaceX letos láme rekordy na všech stranách. Před 40 lety započala mise sondy Vega 2, dvojice sond, které zkoumaly Venuši a Halleyovu kometu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »