Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Meteorický roj Lyridy 2010

Meteorický roj Lyridy 2010

2009040003.jpg
22. 4. 2009 nastane maximum meteorického roja Lyridy. Tento roj je jedným z hlavných meteorických rojov a jeho frekvencia dosahuje hodnoty priemerne okolo 20 meteorov za hodinu.

Meteorický roj Lyridy je aktívny v období od 16. apríla do 25. apríla. Radiant tohto roja leží v blízkosti hraníc súhvezdia Lýra a Herkules, jeho poloha je RA = 18 h 4 min; DE = +34°. Tohtoročné maximum by malo nastať 22. apríla okolo 17:00 UT. Nakoľko je však roj dosť premenlivý dosahuje chyba určenia okamihu maxima pomerne vysokú hodnotu a tak je vhodné začať pozorovania deň pred predpovedaným maximom a pokračovať aj deň po ňom. Okrem samotnej premenlivosti okamihu maxima je premenlivá aj frekvencia. Tá sa môže pohybovať od 14 do 90 meteorov za hodinu. Aby toho nebolo málo, premenlivá je aj samotná dĺžka maxima, ktoré je niekedy pomerne ostré, inokedy zasa ploché. Pozorovať tento zaujímavý roj je preto veľmi dôležité, nakoľko nás môže aj tohto roku prekvapiť.

Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje až 49 km/s. Priemerná jasnosť meteorov dosahuje okolo 2,5 mag, pričom sa často krát vyskytujú aj veľmi pekné bolidy s ešte krajšími stopami. Pozorovacie podmienky nebudú v čase maxima vzhľadom na Mesiac v prvej štvrti práve najlepšie. Situácia sa nadránom (okolo 3:00), so západom Mesiaca viditeľne zlepší.

Prvá zmienka o Lyridách pochádza z roku 687 p.n.l. Pozorovali ich Číňania a podľa všetkého ide o najstaršie pozorovanie meteorov. V minulosti sa o tomto roji vedelo len veľmi málo. Meteorická astronómia bola vtedy len v plienkach. Záujem o meteory vzrástol až po silnom meteorickom daždi Leoníd v roku 1833. Výskumom tohto roja sa astronómovia začali zoberať až od roku 1864. V roku 1867 začali astronómovia hľadať materské teleso Lyríd, čo sa aj úspešne v pomerne krátkom čase podarilo. Materským telesom roja sa tak stala kométa Thatcher (1861 I).

Zdroje:
IMO
Astronómia On-Line




O autorovi



19. vesmírný týden 2024

19. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 5. do 12. 5. 2024. Měsíc bude v novu a čeká nás extrémně mladý srpek na večerní obloze. Slunce je hodně aktivní, nastaly silné erupce. Oblohu ozdobila slabá polární záře a nečekaně s ní se objevil i deorbitující horní stupeň Falconu 9. Planety jsou v tomto týdnu velmi obtížně viditelné. Pozorovat můžeme několik slabších komet. Na ranní obloze létají éta Aquaridy. K odvrácené straně Měsíce se vydala čínská sonda Chang’e 6 a na čínské orbitální stanici Tiangong se vyměnily tříčlenné posádky. Před 60 lety se narodil český astronom a popularizátor Václav Knoll. Před 15 lety proběhla poslední oprava vesmírného dalekohledu HST.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

V zajetí barev

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2024 obdržel snímek „V zajetí barev“, jehož autorem je Pavel Váňa   Kdo by neměl rád jaro, kdy po studených zamračených  dnech, skrovně prosvětlených hřejivými slunečními paprsky se příroda začíná probouzet. Zelenající se stromy jsou

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina, známa aj ako Messier 16 alebo NGC 6611, je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov od Zeme a je spojená s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 47031. Hviezdokopa M16 obsahuje približne 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou a na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Hmlovina sa rozprestiera na ploche s priemerom 60 svetelných rokov a je známa svojimi charakteristickými stĺpmi medzihviezdnej hmoty, ktoré sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Zaujímavosťou je, že podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu, Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, GSO 2" komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Starnet++, Adobe photoshop 66x180 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 94x360 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 180 flats, master darks, master darkflats 7.4. až 14.5.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »