Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Meteorický roj Lyridy 2010

Meteorický roj Lyridy 2010

2009040003.jpg
22. 4. 2009 nastane maximum meteorického roja Lyridy. Tento roj je jedným z hlavných meteorických rojov a jeho frekvencia dosahuje hodnoty priemerne okolo 20 meteorov za hodinu.

Meteorický roj Lyridy je aktívny v období od 16. apríla do 25. apríla. Radiant tohto roja leží v blízkosti hraníc súhvezdia Lýra a Herkules, jeho poloha je RA = 18 h 4 min; DE = +34°. Tohtoročné maximum by malo nastať 22. apríla okolo 17:00 UT. Nakoľko je však roj dosť premenlivý dosahuje chyba určenia okamihu maxima pomerne vysokú hodnotu a tak je vhodné začať pozorovania deň pred predpovedaným maximom a pokračovať aj deň po ňom. Okrem samotnej premenlivosti okamihu maxima je premenlivá aj frekvencia. Tá sa môže pohybovať od 14 do 90 meteorov za hodinu. Aby toho nebolo málo, premenlivá je aj samotná dĺžka maxima, ktoré je niekedy pomerne ostré, inokedy zasa ploché. Pozorovať tento zaujímavý roj je preto veľmi dôležité, nakoľko nás môže aj tohto roku prekvapiť.

Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje až 49 km/s. Priemerná jasnosť meteorov dosahuje okolo 2,5 mag, pričom sa často krát vyskytujú aj veľmi pekné bolidy s ešte krajšími stopami. Pozorovacie podmienky nebudú v čase maxima vzhľadom na Mesiac v prvej štvrti práve najlepšie. Situácia sa nadránom (okolo 3:00), so západom Mesiaca viditeľne zlepší.

Prvá zmienka o Lyridách pochádza z roku 687 p.n.l. Pozorovali ich Číňania a podľa všetkého ide o najstaršie pozorovanie meteorov. V minulosti sa o tomto roji vedelo len veľmi málo. Meteorická astronómia bola vtedy len v plienkach. Záujem o meteory vzrástol až po silnom meteorickom daždi Leoníd v roku 1833. Výskumom tohto roja sa astronómovia začali zoberať až od roku 1864. V roku 1867 začali astronómovia hľadať materské teleso Lyríd, čo sa aj úspešne v pomerne krátkom čase podarilo. Materským telesom roja sa tak stala kométa Thatcher (1861 I).

Zdroje:
IMO
Astronómia On-Line




O autorovi



13. vesmírný týden 2025

13. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 24. 3. do 30. 3. 2025. Měsíc bude v novu a nastane částečné zatmění Slunce. Venuše a Merkur jsou v dolní konjunkci se Sluncem. Na večerní obloze zůstal už jen Mars, Jupiter a Uran. Pozorovat můžeme také slabé zvířetníkové světlo. Aktivita Slunce není příliš vysoká, ale každá i střední erupce může znamenat jasné polární záře. Na konci týdne nám změní čas o hodinu dopředu na letní. Blue Ghost na Měsíci zaznamenal velkolepý západ Slunce. První stupeň rakety Falcon 9 startující z Kalifornie obsloužil dvě mise v devíti dnech. Na Zemi přistála posádka Crew-9 z ISS.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M53 a NGC 5053

Messier 53 (známa aj ako M53 alebo NGC 5024) je guľová hviezdokopa v súhvezdí Vlasy Bereniky. Objavil ju Johann Elert Bode v roku 1775. M53 je jednou z odľahlejších guľových hviezdokôp, ktorá je od centra Galaxie vzdialená približne 60 000 svetelných rokov (18,4 kpc) a takmer v rovnakej vzdialenosti (približne 58 000 svetelných rokov (17,9 kpc)) od Slnečnej sústavy. Táto hviezdokopa sa považuje za hviezdokopu chudobnú na kovy a svojho času sa predpokladalo, že je to najchudobnejšia hviezdokopa v Mliečnej ceste. Merania početnosti členov kopy na vetve červených obrov ukazujú, že väčšina z nich sú hviezdy prvej generácie. To znamená, že nevznikli z plynu recyklovaného z predchádzajúcich generácií hviezd. Tým sa líšia od väčšiny guľových hviezdokôp, v ktorých prevládajú hviezdy druhej generácie. Hviezdy druhej generácie v NGC 5024 sú viac koncentrované v oblasti jadra. Celkovo je hviezdne zloženie členov kopy podobné zloženiu členov hala Mliečnej cesty. Hviezdokop sa vyznačuje rôznymi slapovými vlastnosťami vrátane zhlukov a vlnoviek okolo hviezdokop a chvostov pozdĺž dráhy hviezdokop v smere východ - západ. Zdá sa, že štruktúra podobná slapovému mostu spája M53 s blízkou, veľmi difúznou susednou NGC 5053, ako aj obálka obklopujúca obe zhluky. To môže naznačovať, že medzi oboma zhlukmi došlo k dynamickej slapovej interakcii, čo je v rámci Mliečnej dráhy pravdepodobne ojedinelý jav, keďže v galaxii nie sú známe žiadne binárne zhluky. Okrem toho je M53 kandidátom na člena slapového prúdu trpasličích galaxií v Strelcovi. NGC 5053 je označenie guľovej hviezdokopy v severnom súhvezdí Vlasy Bereniky podľa Nového všeobecného katalógu. Objavil ju nemecko-britský astronóm William Herschel 14. marca 1784 a katalogizoval ju ako VI-7. Vo svojom skrátenom zápise ju opísal ako „extrémne slabú hviezdokopu s mimoriadne malými hviezdami s rozlíšiteľnou hmlovinou s priemerom 8 alebo 10′ ". Dánsko-írsky astronóm John Louis Emil Dreyer v roku 1888 uviedol, že hviezdokopa sa javí ako „veľmi slabá, dosť veľká, nepravidelného okrúhleho tvaru, v strede sa veľmi postupne zjasňuje“. Ide o kopu chudobnú na kovy, čo znamená, že hviezdy majú nízke zastúpenie iných prvkov ako vodíka a hélia - čo astronómovia nazývajú metalicita. Ešte v roku 1995 bola považovaná za guľovú hviezdokopu v Mliečnej dráhe, ktorá je najchudobnejšia na kovy. Chemické zastúpenie hviezd v NGC 5053 sa viac podobá hviezdam v trpasličej galaxii Sagittarius Dwarf Spheroidal Galaxy ako v hale Mliečnej cesty. Spolu s kinematikou guľovej kopy to naznačuje, že NGC 5053 mohla byť vyčlenená z trpasličej galaxie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Starizona Nexus 0,75x komakorektor QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 75x60 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C (Starizona), 129x120 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C (Baader), master bias, 180 flats, master darks, master darkflats 30.1.2025 až 22.3.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »