Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kvadrantidy 2009

Kvadrantidy 2009

qua.png
Dňa 3. januára 2009 nastane maximum meteorického roja Kvadrantidy. Okamih maxima je predpovedaný na 13:50 SEČ, avšak v noci z 2. na 3. 1. budeme môcť pozorovať zvýšenú aktivitu tohto roja. Pozorovanie meteorov nebude rušené svitom Mesiaca, nakoľko zapadá 2. 1. 2009 1,5 hodiny pred polnocou.

Maximum meteorického roja Kvadrantidy bude najlepšie pozorovateľné zo západných oblastí Severnej Ameriky, z ostrovov na severe Tichého oceánu a z východných oblastí Ruska. Z nášho územia budeme môcť pozorovať vzostupnú časť hlavného maxima, pričom bude dobre pozorovateľné maximum slabších meteorov, ktoré môže nastať až 14 hodín pred hlavným maximom (maximum jasných meteorov).

Kvadrantidy sú každoročným rojom s veľmi vysokou frekvenciou, ktorá dosahuje v priemere 120 meteorov za hodinu. Frekvencia sa z dôvodu nerovnomerného rozloženia hmoty na dráhe roja pohybuje v rozmedzí 60 až 200 meteorov za hodinu. Maximum býva pomerne ostré, avšak môže trvať až 2 hodiny. Roj má vysoký podiel jasných meteorov a je aktívny 1. - 5. 1. s maximom okolo 3. 1. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou približne 41 km/s. Materským telesom Kvadrantíd je pravdepodobne kométa 96P/Machholz s obežnou dobou 5,2 roka. Predpokladaný návrat kométy k Slnku je v roku 2012.

Radiant, miesto na oblohe z ktorého meteory zdanlivo vyletujú, leží dnes už v neexistujúcom súhvezdí Kvadrant (lat. Quadrans Muralis). Pôsobením Jupitera je tento prúd meteoroidov postupne posúvaný od dráhy Zeme, takže za 1000 rokov už vôbec nebude existovať. Polohou najbližšie k jeho radiantu je hviezda β Boo (Nekkar). Radiant roja je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárny, čo znamená, že nikdy nezapadá pod obzor. Večer je však pomerne nízko nad obzorom a počas noci pomaly stúpa. Večer je preto šanca vidieť zopár veľmi dlhých a jasných meteorov, takzvaných dotykových meteorov (earthgrazers).

Kvadrant, bolo súhvezdie, ktoré zaviedol Jérôme Lalande v roku 1795, nachádzalo sa medzi súhvezdiami Pastier a Drak. Dnes už neexistuje, ale je po ňom pomenovaný meteorický roj Kvadrantidy. Prvýkrát boli Kvadrantidy zaznamenané v roku 1839.

Zdroj:

IMO




O autorovi



51. vesmírný týden 2024

51. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 12. do 22. 12. 2024. Měsíc po úplňku je vidět v druhé polovině noci a bude koncem týdne v poslední čtvrti. Na večerní obloze září nejvýrazněji Venuše nad jihozápadem a Jupiter nad východem. Nad jihem je ještě slabší Saturn a později večer vychází Mars. Vidět jsou i slabší planety Uran a Neptun. A protože ráno je nyní jitřenkou Merkur, máme možnost vidět všechny planety. Byly vydány podrobnosti, jak přesně došlo k havárii vrtulníčku Ingenuity na Marsu. SpaceX letos láme rekordy na všech stranách. Před 40 lety započala mise sondy Vega 2, dvojice sond, které zkoumaly Venuši a Halleyovu kometu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »