Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Leonidy 2008

Leonidy 2008

828.jpg
Dňa 17.11.2008 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom meteorických dažďov z ktorých najväčší bol pozorovaný v roku 1866.

Tohtoročné maximum bude veľmi rušené Mesiacom krátko po splne, ktorý sa navyše bude nachádzať v blízkosti radiantu roja. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 17.11.2008 o 10:00 SEČ. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 20 meteorov za hodinu. Podľa organizácie IMO by malo nastať ešte jedno maximum a to v noci z 16. na 17.11.2008, približne o 01:20 SEČ. Toto maximum by malo byť oveľa výdatnejšie. Predpokladá sa, že maximálna zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo okolo 130 meteorov za hodinu, pričom by mali byť pozorované jasnejšie meteory s väčším zastúpením bolidov ako je obvyklý priemer.

Meteory tohto roja sú veľmi rýchle a do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Priemer prúdu meteorických častíc roja Leonidy stanovený radarovými pozorovaniami je približne 35 000 km. Materským telesom Leonid je kométa P55/Tempel-Tuttle s dobou obehu 33 rokov. Leonidy patria k jednému z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Roj je v činnosti od 14. do 21. novembra, pričom jeho maximum nastáva každoročne okolo 17. až 18. novembra. Radiant roja nájdeme v hrive súhvezdia Lev. Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (P55/Tempel-Tuttle). Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, avšak nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza týmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Obzvlášť pozoruhodný bol dážď Leonid v novembri 1833, kedy bolo pozorovaných vyše 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy.

Dážď Leonid sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak častíc z materskej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Posledný dážď meteorov roja Loenidy sme mohli sledovať v roku 1999, kedy dosiahla ZHR až 5000 meteorov za hodinu.

Zdroj:
IMO
Wikipédia
IDnes




O autorovi



51. vesmírný týden 2024

51. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 12. do 22. 12. 2024. Měsíc po úplňku je vidět v druhé polovině noci a bude koncem týdne v poslední čtvrti. Na večerní obloze září nejvýrazněji Venuše nad jihozápadem a Jupiter nad východem. Nad jihem je ještě slabší Saturn a později večer vychází Mars. Vidět jsou i slabší planety Uran a Neptun. A protože ráno je nyní jitřenkou Merkur, máme možnost vidět všechny planety. Byly vydány podrobnosti, jak přesně došlo k havárii vrtulníčku Ingenuity na Marsu. SpaceX letos láme rekordy na všech stranách. Před 40 lety započala mise sondy Vega 2, dvojice sond, které zkoumaly Venuši a Halleyovu kometu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »