Exoplanéta Corot-7b (COROT-Exo-7b) bola objavená vo februári 2009 sondou COROT. Obieha hviezdu Corot-7 a je doposiaľ najmenšou známou exoplanétou. Jej priemer je iba 1,7 krát väčší ako priemer Zeme.
Táto zaujímavá exoplanéta sa nachádza v súhvezdí Jednorožec vo vzdialenosti približne 490 svetelných rokov. Bola objavená tranzitnou metódou sondou COROT. Obieha aktívnu hviezdu jasnosti 11,7 mag spektrálnej triedy G9V.
Svetelná krivka z tranzitu systému Corot 7b.
Parametre hviezdy boli odvodené z optického spektra a parametre exoplanéty zo svetelnej krivky tranzitu. Z analýz získaných údajov bol stanovený polomer exoplanéty Rp = 1,68 ± 0,09 priemeru Zeme. Hmotnosť bola určená pomocou merania radiálnej rýchlosti a jej horná hranica je 21 hmotností Zeme. Chemické zloženie je neznáme a aj keď o zložení povrchu tejto exoplanéty nič nevieme, predpokladá sa, že je pevný, skalnatý pokrytý ľadom a zlúčeninami kovov. Corot-7b obieha okolo svojej materskej hviezdy tak blízko, že ju obehne raz za 20 hodín. Veľká polos dráhy je iba 0,0172 ± 0,0003 AU. Vzhľadom na takúto malú vzdialenosť je viac ako pravdepodobné, že má viazanú rotáciu.
Porovnanie veľkosti Mesiaca, Zeme a exoplanéty Corot 7b.
Hviezdny disk má na oblohe rozmer až 28°. Pretože sa nachádza veľmi blízko materskej hviezdy, teplota povrchu na strane privrátenej k materskej hviezde dosahuje 1800 - 2600 K. Naopak, na strane odvrátenej iba 50 K. Odhad rozloženia teploty je závislý od rôznych faktorov, efektivity prenosových mechanizmov z dennej na nočnú stranu. Vzhľadom na vysokú teplotu dennej strany, môže po jej povrchu tiecť láva a samotná exoplanéta môže byť zahalená do hustej hmly. Niektorí vedci sa domnievajú, že časť planéty je pokrytá oceánom kvapaliny.
Zdroj:
Astronomy&Astrophysics manuscript no. 11933, August 6, 2009
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 31. 3. do 6. 4. 2025. Měsíc bude v první čtvrti a projde skrz hvězdokupu Plejády. Venuše se polehounku stává Jitřenkou ranní oblohy. Na večerní obloze jsou Uran, Jupiter a Mars. Aktivita Slunce se zvýšila a zažili jsme i nejsilnější erupci X. Čeští studenti, kandidát na astronauta Aleš Svoboda a další osobnosti si vyzkoušeli Zero-G let. Raketa Spectrum německé společnosti Isar Aerospace brzy po startu z Norska havarovala. Před 60 lety byla vynesena první geosynchronní telekomunikační družice Intelsat-1 a před 20 lety bylo objeveno druhé nejjasnější těleso za Neptunem, Makemake.
